Abstract des Autors

The aim of this research was to find the effect of exercise on performance with postactivation potentiation (PAP). Twenty-four football players, ages 23,3 ± 4,5, height 181,2 ± 6,6 cm, weight 77,6 ± 7,49 kg. Experimental factors were two exercises: special - repeated changes with additional load (6 x 5 m) and basic - five half-squats with 5 RM. Subjects performed two series with thirty second rest between series. Exercises were followed by rest interval - 8 minutes. Dependent variable was: time in running on 30 m (0-30 m) and a countermovement jump (CMJ). After application special PAP was detected improvement in 0-30 m of 0,01 s (0,3 %, p < 0,01, d = 0,22). Average values of CMJ with special experimental factor showed improvement of 0,11 cm (0,22 %, p < 0.01, d = 0,11). Results showed improvement in CMJ after half-squats and 8-minutes rest (+ 1,34 cm, + 2,77 %, p < 0,01). Significant improvements were found during running speed test, in running 30 m, half-squats with 8-minutes rest (- 0,03 s, - 0,69 %, p < 0,01) proved to be the most effective method. This changes displayed synchronization of motoric units and their increased involvement. Also its role perform of stretch shortening cycle (SCS). All results suggest, that eight minutes after exercise the facilitation of PAP occurs. Exercise with half-squats has more significant influence on strength during jump.

Abstract des Autors

Ciel'om výskumu bolo zistit' vplyv tonizácie na vybrané parametre motorickej výkonnosti. Experimentálny súbor tvořilo 24 futbalistov (telesná hmotnost' 77,6±7,49 kg, telesná výška 181,2±6,61 cm), ktorí vykonávali dva rôzne typy tonizácie: špeciálnu - opakované zmeny smeru (6 x 5 m) s 5 kg doplnkovou zát'ažou (5-8 % z telesnej hmotnosti) a všeobecnú - pät' polodrepov s hmotnost'ou na úrovni 5-razového maxima (5 RM). Probandi vykonávali dve série s tridsat' sekundovým intervalom odpočinku medzi sériami. Po tonizácii nasledoval aktívny interval odpočinku po dobu 8-mich minút. Sledované parametre boli: čas v behu na 30 metrov (0-30 m) z polovysokého štartu a výška vertikálneho výskoku s protipohybom (CMJ). Pri výskokoch má väčší efekt silové zat'aženie pomocou všeobecného protokolu. Výsledky preukázali zlepšenie po realizácii klasických silový'ch cvičení v oboch sledovaných parametroch, kde pri výške vertikálneho výskoku s protipohybom sme zaznamenali zlepšenie o 1,34 cm (2,77 %, p<0.01) a v behu na 30 metrov zlepšenie o 0,03 s (0,69 %, p<0,01). Po absolvovaní všeobecného protokolu sme pri CMJ dosiahli zlepšenie o 0,11 cm (0,22 %, p<0,01) a pri 0-30 m zlepšenie o 0,01 s (0,3 %, p<0,0). Efektívnejšie pre akútne zvýšenie je protokol s väčším odporom formou klasických silových cvičení, v porovnani so špeciálny cvičením s nižším odporom. Vzhl'adom na nemožnost' využitia v sút'aži odporúčame aplikovat' na zvýšenie intenzity tréningového zaťaženia.